Dobrý deň, oceňujem, že sa o svoju skúsenosť delíte. Keď človek prežije takúto nepríjemnú udalosť, telo si ju často „pamätá“ a reaguje strachom, aj keď je situácia objektívne bezpečná.

Možno by som sa na to skúšala pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Nie len „kedy to konečne prestane?“, ale aj „čo mi chce tento strach pripomenúť?“. Môže to byť potreba cítiť sa opäť v bezpečí, mať kontrolu nad svojím priestorom, alebo si dovoliť podporu od druhých? Taktiež by mohlo pomôcť všimnúť si, či sú chvíle, keď je strach slabší – čo vtedy robíte inak?

Je prirodzené, že zotavenie si vyžaduje čas. To, že na sebe tieto reakcie pozorujete, je prvým krokom k tomu, aby ste ich postupne začali zvládať.

Držím vám palce, aby ste si opäť našli pocit pokoja vo svojom domove.