Smrť rodiča patrí medzi obrovské straty v našich životoch. Rozumiem, že máte pocit, že ste mohli urobiť viac. Vždy, ak niekoho stratíme, premýšľame, čo všetko sme mohli urobiť inak. Ako sme mohli viac pomôcť, či venovať čas. Nikto z nás nevie, kedy príde tá naša chvíľa.

Zamerajte sa na seba, čo všetko ste pre otca spravili. Nepremýšľajte, čo ste ešte mohli urobiť. Minulosť nezmeníme a teda ju nevieme ovplyvniť. Napriek vzťahom, situáciám, ktoré boli akékoľvek, vy ste boli najlepším dieťaťom a on otcom. Zamerajte sa na to pozitívne. Čo vás váš otec naučil? Načo si chcete pamätať? Čo by ste na vašom vzťahu nemenili? Ak by váš otec mal na vás niečo oceniť, čo by to bolo?

Odpovedzte si na tieto otázky a premýšľajte v pozitívnej forme o vašich spoločných chvíľach. Napriek všetkému výčitky nezmenia vaše konanie, len zhoršia vaše smútenie. Smútok po smrti blízkej osoby má niekoľko fáz a vy prechádzate jednou z nich. Neobviňujte seba, ale zamerajte sa na váš život a čo by možno chcel váš otec, aby ste robili a kam sa dostali.

V dnešnom svete je život taký rýchly, že množstvo z nás nemá čas na vlastných rodičov, pretože sa venuje práci, deťom, svojmu životu a zabúdame na rodinný život. Môže to byť pre vás cesta ako viac myslieť na seba a zmeniť niečo v živote. V tom čase ste urobili najviac koľko vám dovolil čas, práca a situácia, či rodina. Môžeme premýšľať, čo by sme urobili inak, no nevráti nám to blízku osobu. Myslite na neho v intenciách, to čo ste pre neho za celý život urobili.