Je prirodzené cítiť obavy, keď vidíme že niekto vychováva dieťa spôsobom, ktorý môže obmedzovať jeho samostatnosť alebo schopnosť zvládať bežné situácie. A zároveň je to citlivá téma, pretože ide o rodičovstvo, kde sú emócie často veľmi silné.

Začnite s empatiou: „Viem, že ti na malom veľmi záleží a chceš pre neho len to najlepšie, ale všimla som si, že mu často utieraš ruky, aj keď sa len hrá. Premýšľam, či ho to neobmedzuje v tom, aby si užil hru naplno.“

Môžete jej ponúknuť iný pohľad, ale jemne…napr: možno by bolo fajn, keby si niektoré veci vyskúšal sám, deti sa tým učia, aj keď sa pri tom zašpinia. Ak sa to nezmení, zachovajte rešpekt a buďte oporou pre dieťa a chráňte si svoje hranice.