Pocity nepohodlia v prítomnosti detí sú úplne bežné, najmä ak s nimi nemáte veľa skúseností alebo ak máte za sebou osobnú históriu, ktorá sa detí dotýka – napríklad traumy z detstva, obavy zo zodpovednosti či vnútorné napätie, ktoré sa automaticky aktivuje pri interakcii s deťmi.

Deti často vyžadujú rýchle reakcie, nepredvídateľnosť a vysokú citovú flexibilitu, čo môže byť pre niekoho psychicky náročné.

Je dôležité uvedomiť si, že to neznamená, že s deťmi „niečo nie je v poriadku“ alebo že ste nevhodná osoba. Vaša reakcia môže byť ochranným mechanizmom – vaša psychika signalizuje, že momentálne nemáte kapacitu cítiť sa komfortne v ich prítomnosti. Na dovolenke alebo v uvoľnenej situácii, kde ste vyčerpaná alebo mimo komfortnej zóny, sa tieto pocity môžu ešte zosilniť.

Prakticky môže pomôcť malými krokmi sa postupne vystavovať situáciám s deťmi, robiť veci, ktoré sú pre vás zvládnuteľné, a dávať si priestor na vlastné pocity. Dôležité je tiež neodsudzovať sa za tieto emócie – sú signálom vašej psychiky, nie dôkazom osobnej „neschopnosti.“