Za každým správaním sa skrýva nejaký dôvod a čo sa javí ako tvrdohlavosť či strach z nového, môže byť u vašej mamy celkom prirodzená potreba bezpečia a istoty. Drží sa toho, čo tak dobre pozná a ťažko sa toho púšťa, ak vôbec. Môže to byť aj jej spôsob, ako si chráni svoju identitu. Ostať pri tom, čo pozná, jej možno dáva pocit, že sa ešte vie zorientovať vo svete, ktorý je čoraz neprehľadnejší. Pre nás mladších sú tieto veci súčasťou bežného a každodenného života, ale pre ňu je to cudzie, kde sa necíti doma.

Je pochopiteľné, že takto ju vidieť vás hnevá, frustruje, a pravdepodobne cítite aj sklamanie z toho, že nie je bližšie “vášmu” svetu. Na druhej strane sú aj jej pocity. Skúste trochu rozvíjať zvedavosť v tom, ako sa ona cíti voči týmto novým trendom a technológiám. Čoho sa tak bojí? Čo je na tom pre ňu ťažké? A potom skúmať odpovede k otázkam, čo by jej mohlo uľahčiť tú zmenu a naučiť sa prijímať nové trendy.

Váš hnev ju k nejakej zmene nedostane, akurát to vyvíja tlak na vás aj na ňu. K týmto vašim pocitom sa dá taktiež pristupovať so zvedavosťou, aby ste zistili, čo sa za tým skrýva. Prečo je pre vás také dôležité, aby sa dokázala prispôsobiť novým veciam? Čo vám na tom vadí? Ako by sa podľa vašej predstavy mala správať vaša mama a prečo by nemala robiť to, čo robí?

Úprimnými a otvorenými odpoveďami na podobné otázky by ste mohli dospieť k sebareflexii alebo spoločnej diskusii o vašich pocitoch (z oboch strán), kde by sa dalo prísť na východisko z tejto situácie.