Dôvera Pomáhame pri hľadaní duševnej rovnováhy Zistiť viac
Závislosti

Mám neustálu potrebu zachraňovať druhých

Pýtali ste sa:

Mám neustálu potrebu zachraňovať druhých. Vždy mám po ruke radu, odporúčanie. Keď neviem poradiť, guglim aby som dotyčnému vedela poradiť. Niekedy mám pocit, že to robím aj za cenu vlastného vyčerpania. Ako v sebe potlačiť nutkanie byť vždy oporou.

odpovedá Mgr. Rudolf Hauzer, MBA Mgr. Rudolf Hauzer, MBA

Na začiatok je myslím vhodné povedať, že na to, aby sme zachraňovali druhých je nemenej dôležité vedieť zachrániť aj seba samých. Inak povedané: najprv sa musíte naučiť podporiť, alebo pomôcť sebe, aby ste mala k dispozíciu silu a energiu pre iných. Odbornejšie povedané, najprv kompenzujeme a saturujeme seba, až potom vieme pomôcť a podporiť druhých. Platí to vo všeobecnej rovine. Nemám teraz na mysli situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah a pomoc, napr. ak niekto vo vašom okolí má úraz, alebo náhle stratí vedomie. V takom prípade je pomoc potrebná okamžite bez ohľadu na to, či máte čas a dostatok síl pre pomoc.

Vo vašom prípade, čo je zrejmé aj z vašej otázky, ide skôr o vašu potrebu, možno až nutkanie, byť tu pre iných a pomáhať aj na úkor seba samej. Pravdepodobne to vaše konanie vychádza z nastavenia vašej osobnosti a to bolo ovplyvnené vašimi skúsenosťami, vaším fungovaním v rodine, samozrejme niečo ste aj „dostali do vienka“, ako sa vraví, teda, že ste niečo aj zdedili. Táto časť vašej osobnosti je však ovplyvnená predovšetkým skúsenosťami a zážitkami možno až z detstva a vzťahov v rodine. Je na prospech veci si zaspomínať, ako to bolo v detstve. Či ste najstaršie dieťa, kto bol v rodine viac nápomocný, mama, otec…?, alebo to bolo viac-menej vyvážené..atď, proste ísť aj trocha do minulosti, do vzťahov v rodine. A možno aj vyskúšať si pohľad na samú seba, keď „zachraňujete“ svoje okolie. Že čo vtedy vidíte. Aká ste pri tom. Ste veselá, alebo smutná? Zamyslená? Strhaná? Pokojná?…Skúsiť sa akoby pozrieť na seba do zrkadla.

Aby ste tento spôsob chovania, resp. fungovania vedela zmierniť, je dôležité vedieť sa pozrieť na samú seba. Uvedomiť si, kedy už idem sama proti sebe. Stanoviť si hranice. Hranice svojej intimity, alebo aj hranice svojej pohody, istoty. Každý z nás má tie hranice niekde inde. A ako zistíte, kde máte tie svoje hranice? Je to o pocitoch, emóciách, prežívaní situácie. Skúste si uvedomiť svoje pocity pri vašom nutkavom pokušení pomôcť aj vtedy, keď už nemáte na to silu, energiu, teda zdroje. Pocity vám veľa prezradia. Či je to ešte v poriadku, alebo už idete proti sebe. Takto môže vzniknúť až vyhorenie človeka, lebo stratí „palivo“, teda energiu.

Poradili sme vám v týchto témach