Je prirodzené, že vo vzťahu s rodičom obaja túžite po zblížení s tým druhým. Vaša mama sa o to snaží jej vlastným spôsobom, ktorý vás ale paradoxne vzďaľuje. Viera je osobná vec, je to vnútorný vzťah, nie povinnosť. Ak to tak necítite a neprežívate, nie je to chyba charakteru ani slabosť. Je to potom úplne normálna reakcia, že sú vám návštevy kvôli hádkam čoraz nepríjemnejšie.

Ak sa s ňou nedá kvôli tomu o ničom rozprávať, môže byť dôležité vymedziť si hranicu, kde jasne vyjadríte, že pri tejto téme nedokážete spolu súhlasiť, nie je vám príjemné sa ďalej o tom rozprávať a viac to nebudete tolerovať. Jej výčitky a hrozby vás aj tak nepresvedčia a akurát vás to od seba len viac oddeľuje.

Nebude to jednoduché, najmä keď je na vás vyvíjaný tlak a cítite výčitky. Ale ak sa hranica neurčí nahlas, naďalej jej tým dovolíte, aby sa k vám správala tak, ako doteraz. Nemáme kontrolu nad tým, ako sa správa niekto druhý ale dokážeme ovládať to, čo sme a nie sme schopní tolerovať.

Skúste sa zamerať na spoločné témy, kde sa môžete stretnúť ako dvaja ľudia, nie ako veriaci a neveriaci. Na témy, ktoré vás budú spájať namiesto oddeľovania.