Zo situácii, ktoré ste vymenovali je veľmi ťažko s istotou určiť, čo vašu dcérku k tomu vedie. Čo však isté je, že u detí zvyčajne nejde o klamstvo v úmysle zavádzať. Je to prirodzená súčasť vývoja každého dieťaťa.

• Jedna z príčin môže byť tá, že sa snaží na seba upútať pozornosť. To sa deje najmä v prípade mladších súrodencov, kedy je pozornosť prerozdeľovaná medzi viaceré deti. Alebo aj v prípade aktuálnej nepriaznivej rodinnej atmosféry.

• Tiež je možné, že to využíva ako istý druh ochrany, aby sa vyhla trestu alebo výčitkám.

• Môže sa snažiť pomocou vymyslených príbehov vysvetliť niečo, čomu nerozumie. Dokáže tak lepšie spracovať svoje emócie a situácie, ktoré sa jej dejú.

• Vo veku 3–5 rokov je hranica medzi realitou a fantáziou veľmi tenká a deti nevedia ešte pochopiť, že druhí ľudia nevnímajú svet tak isto ako oni.

• A v neposlednom rade môže len testovať vaše hranice a reakcie, keď povie niečo nepravdivé.

Skúste reagovať pokojne, nehovorte jej hneď, že klame. Skúste pomocou ďalších otázok zistiť, či sa to naozaj stalo alebo ide o vymyslený príbeh za nejakým účelom. Podporujte v nej pravdivosť a oceňte jej úprimnosť. Môžete jej tiež vysvetliť, aký rozdiel je medzi predstavou a skutočnosťou cez rôzne hry.