Rozumiem, aké vyčerpávajúce a frustrujúce môže byť, ak máte pocity zlyhania v pozícii rodiča – no práve schopnosť pýtať sa, hľadať nové cesty a nevzdať sa, je dôkazom, že ste v skutočnosti ešte neskončili, práve naopak.

V puberte sa prirodzene vyhrocujú emócie, deti testujú hranice, a najmä citlivé deti reagujú často výbuchmi, ktoré sú volaním po porozumení, nie útokom na vás ako rodiča. Neporiadok, nadávky či ignorácia pravidiel môžu byť len vonkajším prejavom vnútorného chaosu, s ktorým si ešte nevedia poradiť.

Zmysluplná zmena je možná, ak sa presunieme z boja o moc k budovaniu bezpečného kontaktu. Skúste začať tým, že s deťmi budete komunikovať sama za seba, cez „ja“ výroky, o tom, čo prežívate, čo potrebujete – a ako spolu vytvoriť pravidlá, ktoré budú rešpektované.

Vhodná môže byť aj spoločná návšteva psychológa, pretože vzťah si zaslúži pozornosť a starostlivosť. Malými krokmi sa dajú napraviť aj roky napätia. Nie je to o dokonalosti, ale o odvahe skúsiť to inak.