Je úplne v poriadku, že sa nad tým zamýšľate. Už len to, že dokážete oddeliť racionálne uvedomenie od emočnej reakcie, je znakom vašej vnútornej citlivosti aj sebareflexie. Pocit viny totiž často nesúvisí len s tým, čo sa reálne stalo, ale aj s tým, čo sme si o sebe v minulosti osvojili – napríklad, že sme zodpovední za pocity druhých, že nesmieme sklamať, alebo že musíme byť stále „dobré“.

Emócie ako vina sú uložené hlbšie než rozum a niekedy sa ozývajú aj vtedy, keď objektívne vieme, že nemajú dôvod. Neznamená to, že je s vami niečo zlé – skôr to, že ste si niekedy zvykli vnímať vinu ako spôsob, ako si „udržať pokoj“ alebo byť prijatá.

Dobrou správou je, že sa s tým dá pracovať. Pomáha neisť hneď proti vine, ale skúsiť jej porozumieť. Čo presne vám hovorí? Odkiaľ ju poznáte? A čo by ste si v tej chvíli potrebovali povedať vy sama?

Vaša reakcia má svoj dôvod – a práve jej pochopením sa k sebe môžete priblížiť.