Oceňujem vašu úprimnosť aj odvahu pozrieť sa na seba hlbšie. Nie je jednoduché priznať si, že sa niečo z minulosti stále ozýva, najmä ak máte pocit, že ste to už mali spracované. Práve takýto postreh však naznačuje, že sa poznáte – a že sa chcete posunúť ďalej.

Keď sa vracajú spomienky na bolesť z detstva, nemusí to znamenať, že ste zlyhali v spracovaní. Môže to byť len znak toho, že niečo vo vašom vnútri ešte hľadá pochopenie, uznanie alebo podporu. Otázka teda nemusí znieť len „prečo sa to vrátilo?“, ale aj „čo mi to chce povedať?“.

Možno vám vaše vnútro pripomína, že ešte stále túžite po bezpečí, prijatí alebo po uznaní, ktoré vtedy chýbalo. A možno je to len citlivé miesto, ktoré sa niekedy ozve, keď sa ocitnete v podobnej situácii. To neznamená, že ste slabý. Znamená to, že ste človek – s príbehom, ktorý má svoju hĺbku.

Dobrá správa je, že s tým môžete ďalej pracovať. Pomáha pomenovať si, čo sa práve vo vás deje, byť k sebe trpezlivý a láskavý. A ak máte pocit, že by vám v tom pomohol aj odborník, môže byť veľkou oporou na ceste k stabilnejšiemu vnútornému prežívaniu.

Držím vám palce.