Vďaka za otázku, je to veľmi dôležitá téma a je skvelé, že nad ňou vedome rozmýšľate. To, o čom píšete, sa nazýva generačný prenos traumy. To znamená, že traumatický (silne emocionálne podfarbený zážitok) vznikne u určitej osoby v rodine, ktorá ho ale neošetrí (nevyrieši) a tým pádom sa jej správaním a prežívaním šíri ďalej, na ďalších členov rodiny, z generácie na generáciu.

V prípade detí je to veľmi senzitívne, pretože dieťa je veľmi zraniteľný jedinec, ktorý ešte nemá taký prístup k svojim emóciám ako dospelý. Zároveň, pre dieťa je jeho rodina psychologickým laboratóriom, kde sa učí, pozoruje, skúma svet, vzťahy, skúma, ako sa vo svete k sebe správame a pod. To ho učíte nielen vy, ale vo veľkej miere vy.

Vašim prežívaním, vašim správaním, vašimi postojmi a pod. Preto je nesmierne dôležité prebrať zodpovednosť za svoj život (emócie, správanie) a snažiť sa traumy, ktoré máte a ktoré vás ťažia, vyriešiť skôr, než sa to posunie ďalej. Je to to najlepšie, čo môžete pre seba aj svoje dieťa urobiť. Držím palce na tejto ceste ,,hľadania odpovedí a liečenia”! Je to nesmierne obohacujúce.