To, či sa nám ľahko, alebo ťažšie vyjadrujú pocity bude samozrejme záležať od nášho osobnostného nastavenia, hodnotového nastavenia, od skúseností z obdobných situácií v minulosti. No nemenej dôležitý je kontext, či sú to negatívne, alebo pozitívne pocity z vášho pohľadu. Či je to v prostredí, kde si vzájomne dôverujete, či je to bezpečné prostredie a potom sú tu aj nejaké národné odlišnosti.

Iné to bude v anglickej rodine, na Islande a iné v Taliansku, či v Portugalsku. Čo tým naznačujem? Že ide o kultúrne rozdiely. A tie môžu byť odlišné aj v rodinách. Jedna rodina má také a také kultúrne nastavenie, alebo ak chcete hodnotové nastavenie a iná zase odlišné. Niekde sa dá akoby otvorenejšie rozprávať a nič nie je tabu, inde sa zas o nejakých témach nemožno rozprávať, lebo…Lebo je to nejaké nepísané pravidlo a každý to rešpektuje a už ani nevie prečo, a od kedy je také nepísané pravidlo a kto ho vlastne zaviedol…

Takže, ak sa mám pokúsiť zodpovedať vašu otázku, je to v každej rodine rozdielne, v každom národe trocha odlišné a každý z nás má niekde nastavené tie svoje hranice. Bude to okrem toho odlišného nastavenia aj a hlavne o dôvere, priamosti, bezpečnom a pomáhajúcom prostredí. O tom, že v tom ktorom prostredí sa nemusia a ani nepoužívajú manipulácie, či netaktné komunikačné techniky a to sa opäť vraciam ku kultúrnemu a hodnotovému nastaveniu.

Možno je dobré si uvedomiť aj pri svojich blízkych, pri svojej rodine, tento kontext. To, že sa máte navzájom radi a rešpektujete svoje názory je ten dobrý základ, ale toho, čo tú otvorenú komunikáciu ešte viac podporí, ako vidíte,je však oveľa viac.