Vaše telo si pamätá roky neistoty, napätia, nevyspytateľnosti. Žiť s partnerom, ktorý prechádzal depresívnymi epizódami a výbuchmi, nie je len „ťažké obdobie“, je to dlhodobý stres, ktorý mení nervový systém. A keď je napätie dlhodobé a trvá, mozog sa často naučí vnímať aj bežné podnety ako potenciálne ohrozenie.

Zvieranie vnútra pri diskomforte či plač, keď príde silnejšia pozitívna emócia, môžu ukazovať na to, že vaše telo sa stále bráni niečomu, čo už možno pominulo, ale vnútorný svet sa ešte neprepol do bezpečia. Rovnako tak môže byť v pozadí aj posttraumatická stresová porucha ako oneskorená reakcia na tie záťažové situácie, ktoré ste prežila a nepodarilo sa vám to vtedy emočne spracovať.

Emocionálna vyrovnanosť sa nevracia len silou vôle. Môže sa začať tým, že skúsite počúvať svoje telo, aj keď reaguje „neprimerane“. Nechcete ho umlčať, ale spoznávať a dopriať mu priestor cítiť v bezpečí to, čo ste si predtým precítiť nedovolila.

Nemusíte byť na to sama a k tomu práve vie pomôcť psychoterapia. Nie preto, že by ste „niečo nezvládla“, ale preto, že ste to všetko zvládala príliš dlho sama. Často pomáha, keď máte priestor tieto veci nielen pochopiť, ale aj postupne cítiť inak. Už v bezpečí, kde netreba byť stále v strehu a kde telo nemusí interpretovať bežné situácie ako hrozbu. Psychoterapia vám môže pomôcť pomaly vrátiť dôveru v to, že emócia nemusí znamenať ohrozenie, ale môže byť “len” pocit.