Zdravé hranice sa dajú vybudovať pomocou asertívnej komunikácie. Každý zdravý medziľudský vzťah by mal mať nastavené hranice a to z oboch strán. Len tak dáme najavo, že si druhého človeka vážime a že rešpektujeme jeho potreby.

Ak my sami tieto hranice nemáme, ľudia potom nevedia, kde sa môžu „pohybovať“. A časom to dokonca vedia zneužívať, keď sú zvyknutí, že ich nikdy neodmietneme a vždy im vyhovieme. Hranice by ste si mali preto nastaviť tak, aby to bolo najmä pre vás vyhovujúce a nepodliehali ste svojej vlastnej komfortnej zóne. Teda snažiť sa vyhovieť najmä vtedy, keď je to pre vás v poriadku a nenarúša to vaše fungovanie / prežívanie. Potom si za svojimi hranicami treba pevne stáť.

Ak vás niekto o niečo požiada neznamená to, že je vždy vašou povinnosťou vyhovieť, ak sa vám to práve nehodí. Teda, ak potrebujete práve vtedy uprednostniť seba, nebojte sa povedať nie. Je dôležité mať naplnené predovšetkým svoje potreby a až potom pomáhať druhým. Nie je to nič sebecké ani neohľaduplné.

Ak budem spokojný ja, bude fungovať aj všetko ostatné okolo vás. Dokonca si ľudia budú o to viac vážiť vašu pomoc a nebudú to brať ako samozrejmosť. A tiež sa nemusíte báť toho, že by sa na vás niekto hneval zato, že sa naučíte hovoriť nie.

Odmietnutie môže vyzerať rôzne a záleží len na vás, aký spôsob si vyberiete. Keď odmietnete s vysvetlením, odložením ponuky alebo dáte iných návrh, druhá strana nemá dôvod sa hnevať a mala by rešpektovať vaše rozhodnutie. Správnym výberom odmietnutia sa znižuje riziko nedorozumenia a zároveň zachovania vašej integrity a psychickej pohody.