Odpustiť človeku, ktorý vám ublížil a nepriznáva to, je jedna z najťažších vecí, ktorým môže človek čeliť. Je však dôležité vedieť, že odpustenie neznamená ospravedlnenie jeho konania, ani zmierenie. Odpúšťate pre seba – aby ste sa mohli uzdraviť a nebyť ďalej zviazaní bolesťou, ktorú vám spôsobil.

Trauma zanecháva stopy a ak agresor neprijíma zodpovednosť, bolesť môže pretrvávať dlhšie. V takých prípadoch pomáha vnútorný proces prijatia reality: áno, ublížil mi, neľutuje to – a ja si napriek tomu zaslúžim pokoj. Môžete si predstaviť odpustenie ako uzavretie dverí, nie ako ruku podanú druhému, ale ako krok k sebe samému.

Ak cítite, že je rana ešte príliš čerstvá alebo hlboká, je v poriadku, ak si na tento proces doprajete čas – a niekedy aj odbornú pomoc. Uzdravenie je možné, aj keď druhý človek nič neľutuje. Neodpúšťate preto, že si to zaslúži on – ale preto, že si pokoj zaslúžite vy.