Teória je jednoduchšia, „to sa musí nechať.“ Ťažšie je to s aplikáciou do praxe. Možno v našom kultúrnom priestore o to viac, že typ nášho vzdelávania sa v školstve je hlavne o teórii a už menej o aplikácii do praxe. Ale o tom som nechcel, aj keď nás to do značnej miery ovplyvňuje.

Tých kníh o sebarozvoji je neuveriteľné množstvo. Je ťažké sa v tom zorientovať. A ešte k tomu, nie všetky dávajú zmysluplné a realistické návody, ako na to. Tých kníh je také množstvo predovšetkým preto, že na trhu je po nich dopyt a za seba, aj keď obdobnú literatúru mám aj rád, ťažko si vybrať to, čo práve potrebujem. A čítať jednu knihu za druhou s presvedčením, že sa to potom všetko zmení, je omyl.

Odporúčam skôr knihy, ktoré ani tak v sebe neobsahujú zaručené návody na lepší, zdravší, bohatší a neviem ešte aký život. Skôr kvalitnú beletriu, ktorá vie nenásilne učiť. A taktiež je tu svet okolo nás, naše najbližšie okolie, ľudia v ňom. Sociálna interakcia, do ktorej sa stačí zapojiť a učiť sa na sebe. Spoznávať seba cez naše reakcie a premýšľať nad sebou. Odpovedať si na otázky: „Prečo je tomu tak, čo ma k tomu vedie?“

Snažiť sa pochopiť vlastné konanie. To je to, čo môžeme spraviť hneď a robiť to každý deň. A učiť sa na sebe. Obrusovať hrany. Prežívať a-ha momenty a také malé súkromné katarzie. Áno, na papieri, v knihe všetko vyzerá jednoduchšie, lebo to opisuje v každom okamihu ideálny stav, ale realita, to sme my, ľudia z kostí, s vlastnou hlavou, ktorí niečo prežili a niečo si nesú zo sebou už z detstva.

Hlavne si nenavodiť zbytočnú frustráciu z toho, že neviem to, či ono, čo som našiel v knihe, aj v reálnom živote. A možno ide iba o uhol pohľadu. Ten návod je vždy akoby o každom a pritom o nikom. Ste originál, nezabúdajte…