Áno, sme rozdielni. Niekto je v sociálnej interakcii, teda v nejakom vzťahu ten dominantnejší a niekto submisívnejší. A je to viditeľné a citeľné predovšetkým v komunikácii. (Pozor!, aj ticho je komunikácia.)

To, že vy sa uzavriete po nejakej náročnejšej komunikácii, nazvime to: „výmene názorov, alebo hádke“ je v poriadku. Je to vaša stratégia, ako zvládnuť emocionálnu náročnosť z takejto „činnosti“. Váš partner je, ako uvádzate, „presný opak“. Áno, to je jeho stratégia. Ani jedna zo stratégií nie je horšia, alebo lepšia a nikto z vás, keďže nepoznám detaily, nie je horší, alebo lepší.

A možno, aj keby som poznal detaily, nepoviem vám, kto z vás je lepší, alebo horší. Ani mi to neprináleží a dokonca v takých výmenách názorov, ani sa to nedá povedať a určiť. O tom to určite nie je. Skôr, a to je oveľa podstatnejšie, čo bolo to, kvôli čomu došlo k „hádke“. Väčšinou na začiatku oných „hádok“ je nejaký šum v komunikácii. Niečo zle, alebo nedostatočne odkomunikované. Slabá empatia. Málo načúvania, viac povrchného počúvania a veľa, naozaj veľa vedomej, či podvedomej manipulácie.

Preto som spomenul aj to ticho, že je forma komunikácie. Niekedy ide v takom prípade dokonca o manipulatívnu techniku vo forme skrytej agresivity. Vo vašom prípade to vás zrejme viac vyčerpáva a odčerpáva energiu. To, že ste z toho unavená je obrana organizmu pred náročnosťou hádok. Pre zdravie je určite najlepšie nehádať sa a otočiť to na kvalitnú komunikáciu. Dajme tomu, aj výmenu názorov, ale musíte vedieť, čo je príčina, a čo chcete dosiahnuť…Čo má byť na konci tej hádky. Ak pochopenie a uzmierenie, prípadne katarzia, alebo a-ha moment, tak to je fajn.