Milá maminka, v prvom rade by ma zaujímalo viac informácii, teda najmä to, či je dcérka ako píšete, na vás extrémne závislá dlhodobo, alebo od istého času. Vieme, že deti majú na správanie vždy svoj dôvod. Skúste sa teda zamyslieť, či mohlo ísť o nejakú udalosť, ktorá by bola spúšťačom takéhoto správania u vašej dcérky. Alebo bola vždy radšej s vami, či nikdy nemala možnosť ísť niekde sama?

Ak píšete, že sa bojí, ideálne je zistiť, čo jej tento strach vyvoláva. Niekedy dieťa ani nevie povedať dôvod svojho strachu či obavy. Určite je na mieste citlivo uznať dcérke, že jej veríte, že má strach, no zároveň jej povedať o tom, aké je dôležité v istom veku, keď je dieťa pripravené a cíti sa na to, určité veci zvládnuť aj samé.

Čarovná otázočka pomocná v každom veku a najrôznejšej situácii je: „Čo by Ti pomohlo?“ Ideálne nechať dieťa sa zamyslieť a počkať na odpoveď.

Ak by súhlasila, bolo by fajn, ísť na „osamostatňovanie sa“ pomaly, postupne, po malých krokoch. S dcérkou by ste si mohli napísať drobné pokroky, ktoré postupne môže zvládať sama. Možno cesta do obchodu, či školy, podľa vzdialenosti celá, alebo aspoň polovica. Ak treba môže počas nej napríklad s vami telefonovať, alebo ísť na kolobežke, či bicykli…

Ak pomôže, skúsiť si dať aj motivačnú odmenu, napr. keď to zvládne 2–3×, pôjdete spolu na zmrzlinu, či do kina.

Vyhla by som sa porovnávaniu, či zľahčovaniu situácie. Pre dcérku ste dôležitá osoba a jedine s vašou pomocou a trpezlivosťou môže svoj strach prekonať.

Prajem vám, aby ste našli čo najlepšie riešenie tejto situácie a mohli sa čoskoro tešiť z úspechov. ☺️