Takéto telesné reakcie sú prirodzeným prejavom stresu a aktivácie autonómneho nervového systému – konkrétne „boj alebo útek“ reakcie. Nevinná kritika môže byť podvedome vnímaná ako ohrozenie sebahodnoty alebo spoločenského statusu, čo spúšťa fyzickú reakciu.

Základom zvládania je sebauvedomenie – všimnúť si, čo sa deje v tele, bez toho, aby sme s tým okamžite bojovali. Pomáha vedomé dýchanie – napríklad spomalený nádych cez nos (4 sekundy), krátke zadržanie dychu a výdych ústami (6–8 sekúnd), čo upokojuje nervový systém.

Rovnako dôležité je kognitívne prehodnotenie situácie – uvedomiť si, že nejde o osobný útok, ale o pracovný feedback. Tréning asertivity a sebaláskavosti tiež posilňuje odolnosť voči kritike. Dlhodobo pomáha budovanie sebavedomia, techniky zvládania stresu (mindfulness, relaxačné cvičenia) a prípadne rozhovor s psychológom, ak sú reakcie veľmi intenzívne alebo časté.

Môžeme sa pozrieť tiež tak, že ide napríklad o prepojenie s minulosťou – ak bola v detstve kritika spojená s odmietnutím či trestom, súčasná spätná väzba (aj nevinná) môže spustiť staré obranné reakcie. Podporte svoju reflexiu: „Čo vo mne táto situácia spúšťa? Kde som to už zažil?“ a tiež vnímanie širšieho kontextu – „Akú rolu v tomto systéme zohrávam? Aké sú naše nevyjadrené pravidlá v tíme?“

Zvládnutie takejto reakcie môže začať rozhovorom (napr. s koučom či psychológom), ktorý pomôže pomenovať dynamiky v systéme a rozvíjať nové spôsoby interakcie. Zmena sa tak nedeje len v jednotlivcovi, ale aj v jeho vzťahovom prostredí.