To, čo opisujete, je veľmi silný a hlboký pocit. Veľa ľudí, ktorí zažili bolesť, neprijatie, sklamanie alebo sa ocitli dlhodobo v náročnej situácii, začne v sebe cítiť takýto „vnútorný hlas sabotéra“ – hlas, ktorý hovorí: „Nie si dosť dobrá. Nezaslúžiš si to. Aj tak to pokazíš.“

Tento hlas často nevznikne len tak – býva odrazom niečoho, čo ste si niekedy dávno museli myslieť. Niekedy nás tento „vnútorný kritik“ chránil pred ďalším sklamaním alebo bol len echo toho, čo možno niekto kedysi hovoril. A časom sa stal vnútorným zvykom.

Je dôležité pomenovať ten hlas – oddeliť ho od SEBA. Skúste si ho predstaviť ako postavu, nie ako seba. Možno je to vystrašené dieťa. Môžete mu dať meno – aj vtipné, aj vážne. A povedať: Komu patrí táto myšlienka? Keď príde myšlienka „Nezaslúžim si to“, skúste si položiť otázku: „Kto mi to kedysi hovoril alebo dával najavo?“ „Odkiaľ to mám? Je to pravda? Alebo som tomu len uverila?“

Je dôležité pracovať s terapeutom (ak sa dá). Presne toto sú veci, ktoré sa krásne spracúvajú v psychoterapii – najmä metódy ako vnútorné dieťa. Túžba žiť, cítiť radosť, posunúť sa – tá je silnejšia, než ten sabotér.