Závislosť od práce – takzvaný workoholizmus – sa môže navonok javiť ako spoločensky akceptovateľná forma závislosti. V dnešnom svete je vysoký výkon často oceňovaný a spätý s pocitom hodnoty, preto si nie vždy uvedomíme, že niečo nie je v poriadku.

Práca prestáva byť len činnosťou a stáva sa jediným zdrojom uznania, zmyslu či sebavedomia. To, že často myslíte na prácu aj mimo pracovnej doby, ešte neznamená, že ste závislý. Niekedy ide o obdobie zvýšenej záťaže, zodpovednosti alebo o fázu, keď vás práca jednoducho napĺňa.

Dôležitým znakom, na ktorý sa oplatí zamerať, však je: Čo sa deje, keď nepracujete? Cítite vinu, nervozitu, nepokoj? Máte problém vypnúť, oddychovať, venovať sa iným oblastiam života bez myšlienok na prácu? A pýtali ste sa už sami seba, čo vám práca prináša – okrem výsledkov? Možno pocit kontroly, istoty, uznania. Alebo vám pomáha uniknúť pred niečím, čo by vás inak mohlo konfrontovať – napríklad s pocitom prázdna či neistoty.

Workoholizmus nie je o množstve práce, ale o tom, nakoľko jej podriaďujeme ostatné oblasti života – vzťahy, zdravie, emócie. Ak vnímate, že bez práce si neviete oddýchnuť, že myšlienky na ňu vás prenasledujú aj v čase voľna, môže to byť varovný signál.

Pomáha skúmať, čo sa skrýva pod potrebou neustále pracovať – a čo by ste potrebovali nájsť alebo dovoliť si, aby ste mohli v pokoji aj nepracovať.