Milá mama, je vidieť, že vám na dcére veľmi záleží a chcete jej pomôcť. V jej veku zohráva skupina rovesníkov kľúčovú úlohu, a preto vaša obava dáva veľký zmysel.

Otázkou je, či sa toto správanie objavilo náhle, alebo sa vyvíjalo dlhšie a len teraz sa viac prejavilo. Je tiež dôležité zohľadniť, či je vaša dcéra skôr introvertný alebo extrovertný typ osobnosti. Kľúčové je, čo jej aktuálnemu správaniu predchádzalo – či nezažila niečo, čo v nej spustilo potrebu izolácie. Ako rodič ste si mohli všimnúť (alebo aj nemuseli) určité zmeny v správaní či spúšťače. Skúste sa zamerať na vytváranie nenúteného a bezpečného prostredia, kde sa bude môcť otvoriť bez pocitu, že je jej prežívanie zľahčované alebo hodnotené.

Vaša úvaha o sociálnej úzkosti je na mieste – tento typ úzkosti je dnes pomerne častý. Dobrou správou však je, že sa s ňou dá pracovať a pri správnej pomoci môže časom ustúpiť. Veľmi účinná býva najmä kognitívno-behaviorálna terapia.

Dnes existuje mnoho možností, ako vyhľadať odborníka – napríklad aj cez platformu ksebe.sk, kde si viete rezervovať stretnutie s psychológom aj do 24 hodín. Takto môžete dcére pomôcť pomenovať, čo sa s ňou deje, a krok za krokom hľadať cestu späť k svetu, ku komunikácii a k pocitu bezpečia medzi ľuďmi. V prípade sociálnej fóbie sa zvyčajne objavujú konkrétne symptómy, ktoré si človek môže čiastočne všimnúť aj sám, no odborník ich dokáže presne diagnostikovať.

Držím vám palce a prajem veľa trpezlivosti a sily na tejto ceste.