Chápem, že vás to môže mrzieť, najmä ak viete, že svoje deti milujete rovnako. No pre dcéru je jej pocit reálny a popieranie by ho len prehĺbilo.

Namiesto uisťovania, že to tak nie je, skúste sa jej spýtať, v čom konkrétne vidí rozdiely. Ako presne vníma váš vzťah s mladším bratom? Kedy má pocit, že je na druhej koľaji? Čo by potrebovala viac, aby sa cítila milovaná a v rovnocennom postavení?

Niekedy nevidíme, ako naše správanie pôsobí na druhých – a deti sú na takéto veci obzvlášť citlivé. Možno sú momenty, keď syn dostane viac pozornosti, lebo ju v tej chvíli potrebuje, ale to neznamená, že by ste dcéru mali menej radi. Možno potrebuje viac vášho času osamote alebo uistenie, že ju vidíte a oceňujete takú, aká je.

Ak sa s ňou o tom porozprávate bez toho, aby ste popierali jej pocity, dáte jej priestor cítiť sa pochopená. Tento rozhovor nemusí byť jednorazový – dôležité je, aby cítila, že môže o svojich pocitoch hovoriť a že ju v tom beriete vážne.