Dobrý deň, potrebovala by som od vás viac informácií – napríklad, koľko rokov má vaša dcéra a koľko jej súrodenec. Ako dlho pozorujete agresívne prejavy v jej správaní? A aké konkrétne prejavy agresivity sa u nej vyskytujú?

Pri malých deťoch je dôležité jasne nastavovať hranice – čo je dovolené a čo už nie – a zároveň definovať pravidlá, ktoré správanie je v poriadku a ktoré nie. Napríklad: je úplne v poriadku, ak sa dcéra práve nechce hrať so súrodencom, no nie je v poriadku, ak mu ubližuje – rovnako ako ani iným deťom. Odporúčam používať konkrétne príklady zo života dieťaťa.

Malým deťom pomáha, keď si situácie prehrajú pomocou obľúbených hračiek – napríklad: „Keby tvoja hračka robila zle jej hračke, asi by sa jej to nepáčilo, však?“ Takto je jednoduchšie vysvetliť, že ani ona nesmie ubližovať iným. Tiež môže pomôcť otázka: „Ako by sa ti páčilo, keby ti iné deti robili to, čo ty robíš im?“ Väčšina detí si uvedomí, že by sa im to nepáčilo, a to môže byť dobrý základ pre zmenu správania.

Dobré skúsenosti mám aj s jednoduchým motivačným systémom – napríklad si na veľký papier napíšete jej meno, a za každý deň, keď sa správa pekne, dostane veselého smajlíka. Naopak, keď je agresívna, dostane smutného alebo nahnevaného. Deti takto ľahšie pochopia dôsledky svojho správania.

Považujem za dôležité naučiť dieťa, že hnevať sa je v poriadku – ale ubližovať druhým nie je. Môžete ju podporiť v tom, aby hnev vyjadrila inak: napríklad že vám povie, čo ju nahnevalo, alebo si hnev môže „vybehať“, „vyskákať“ či „vytancovať“. Užitočné je zistiť, čo je za jej hnevom – aká potreba zostala nenaplnená – a pomaly ju učiť sebaregulácii, napríklad pomocou jednoduchých dychových cvičení.

Vzhľadom na všeobecne formulovanú otázku odporúčam vyskúšať tieto základné postupy. Pre konkrétnejšie odporúčania by som vám však odporučila kontaktovať detského psychológa, ktorý sa venuje práci s deťmi. Ten by sa mohol s vašou dcérou porozprávať, zahrať sa s ňou, lepšie porozumieť jej prežívaniu a naučiť ju techniky zvládania emócií.

Dieťa potrebuje byť prijaté aj so svojím hnevom, aby sa ho mohlo učiť zvládať. Je to však proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť, láskavé, ale dôsledné nastavovanie hraníc a vzájomné pochopenie.