Dobrý deň Katarína,

vďaka za vaše zdieľanie. Mrzí ma, že máte pocity vzďaľovania sa od vášho syna, lebo to sú pocity nepríjemné, bolestivé a smutné. Rozmýšľam nad tým, či ste sa o tom skúsili otvorene baviť so synom? O vašich pocitoch, aké máte, odkedy je v striedavej starostlivosti.

Niekedy namiesto pozorovania situácie a vyhodnocovanie sami v sebe je celkom prínosné, ak tému otvoríme s tým človekom, ktorého sa týka. Prípadne by možno stál za pokus aj rozhovor s vašim bývalým partnerom, či to tam má syn podobne, ako to on vníma zo svojho pohľadu. Možno sa vo vašom synovi deje niečo, čo vidíte obe strany a vedeli by ste nejako zakročiť. Lebo stále platí, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

Držím palce!